Trh práce by podporila flexibilita zamestnávania aj vzdelávanie

Mzdy a analýzy
Bratislava 1. augusta (TASR) - Slovensko čakajú výrazné demografické zmeny, ktoré budú viesť aj k zmenám na trhu práce. Ten ovplyvní najmä postupné starnutie súčasných štyridsiatnikov a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Kým lepšie vzdelanie bude v budúcnosti tlačiť nezamestnanosť nadol, odchod takzvaných Husákových detí do dôchodku bude omladzovať trh práce a mieru nezamestnanosti naopak zvyšovať. Vládne politiky by sa preto mali zamerať na rast úrovne vzdelanosti a na podporu flexibilných foriem zamestnávania, čím by zamestnanosť stúpla. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.
      
Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa jej prognóz vzrastie medzi rokmi 2020 a 2050 pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku k produktívnemu obyvateľstvu z 24 % na 54 %, čo predstavuje štvrtý najvýraznejší rast v rámci OECD. "Najdôležitejším demografickým trendom najbližších dekád bude postupné starnutie silných populačných ročníkov 1970-1989 a ich odchod do dôchodku," konštatuje IFP.
      
Najpočetnejšou skupinou v súčasnosti z takzvaných Husákových detí sú muži a ženy vo veku 40 až 44 rokov, ktorí dovŕšia dôchodkový vek okolo roku 2040. "Tento rok je preto zlomovým pre vývoj priemerného veku produktívneho obyvateľstva. Kým do roku 2040 bude dochádzať k jeho rastu, počnúc týmto rokom bude obyvateľstvo v produktívnom veku v priemere mladnúť," upozornili analytici IFP.
      
Druhým trendom je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne. "Takmer 20 % šesťdesiatničiek nemá v súčasnosti ani výučný list a 28 % má iba odborné vzdelanie s výučným listom alebo záverečnou skúškou. Medzi tridsiatničkami (30-34) je podiel žien s takýmto vzdelaním výrazne nižší. Na druhej strane, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa má v súčasnosti už takmer 40 % tridsiatničiek," vyčíslili analytici. V prípade mužov je možné pozorovať pokles podielu učňovského vzdelania v prospech vyšších stupňov vzdelania, ale medzigeneračné rozdiely sú menej výrazné. Podiel tridsiatnikov s vysokoškolským vzdelaním dosahuje 25 % oproti 14 % u šesťdesiatnikov.
      
"Zmena vzdelanostnej a vekovej štruktúry populácie ovplyvní nezamestnanosť. Dôvod je ten, že rôzne vekové a vzdelanostné skupiny sa vyznačujú rôznymi mierami nezamestnanosti," uviedli analytici. Nezamestnanosť pritom ohrozuje najmä mladých ľudí, ľudí pred dôchodkom a ľudí s nízkym vzdelaním. Do roku 2030 tak podľa analýzy možno očakávať znižovanie rovnovážnej miery nezamestnanosti. "Kombinácia starnúceho obyvateľstva a zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľstva vytvorí tlak na pokles nezamestnanosti počas najbližšej dekády, po roku 2035 sa vplyv demografického vývoja otočí," priblížili analytici.
      
Zlepšenie systému vzdelávania má potenciál znížiť mieru nezamestnanosti. "Mieru participácie je možné podporiť zvýšením veku odchodu do dôchodku," doplnili analytici s tým, že pozitívny vplyv zmeny dôchodkového veku na participáciu odhadujú na dva percentuálne body (p. b.) do roku 2030 a štyri p. b. do roku 2060. "Vzhľadom na zvýšené riziko nezamestnanosti starších ľudí by zvyšovanie dôchodkového veku viedlo k miernemu nárastu nezamestnanosti. Okolo roku 2050 však silné generácie Husákových detí dosiahnu dôchodkový vek bez ohľadu na to, či dôjde k jeho zvýšeniu alebo nie. To zmierňuje vplyv zmeny dôchodkového veku na nezamestnanosť na konci horizontu," očakávajú analytici.
      
K znižovaniu nezamestnanosti by pomohli aj flexibilné formy zamestnávania či reforma zdravotníctva. "Ľudia vo vyššom veku častejšie využívajú prácu na čiastočný úväzok. Takéto úväzky predstavujú 6,7 % pracovných miest u starších mužov a 10,1 % u starších žien (55-74 rokov). Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva za pôvodnými členskými krajinami EÚ, najmä Nemeckom a Holandskom, ktoré sa vyznačujú najflexibilnejšími trhmi práce," upozornili analytici.
      
Podľa údajov Eurostatu na Slovensku človeka vo veku 50 rokov čaká iba ďalších 12 rokov dožitých v zdraví. "Je preto pochopiteľné, že spomedzi starších ľudí (55-74), ktorí nie sú na starobnom dôchodku, až 16 % mužov a žien uvádza, že prácu si nehľadá zo zdravotných dôvodov. Aj v tejto oblasti sa Slovensko vyznačuje oproti pôvodným členským krajinám výraznou medzerou," dodali analytici.
Zdroj: TASR   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie