Trh práce - perspektívu má zdravotníctvo a IT

Spravodajstvo

Očakávania absolventov naplňujú najmä technické odbory

Voľba odboru vzdelania je jedným z najdôležitejších rozhodnutí v živote jednotlivca, pretože vo veľkej miere determinuje jeho budúcnosť po ukončení štúdia. Je preto veľmi dôležité, aby osoby pred voľbou vzdelávacej cesty mali relevantné informácie o potenciálnom uplatní po ukončení štúdia a vedeli tak, „do čoho idú“. Nesúlad očakávaní s realitou po ukončení štúdia totiž vedie k frustrácii a znižovaniu ich produktivity práce. Takýto nesúlad nie je problémom len pre jednotlivcov, ale aj pre štát a spoločnosť, keďže dochádza k znižovaniu miery využívania ekonomického potenciálu krajiny, rastu nezamestnanosti a narúšaniu dôvery vo vzdelávací systém krajiny.

Pokrok v uplatnení absolventov

Pozitívne je, že časy, keď si osoby volili svoju vzdelávaciu cestu len na základe neexaktných a často skreslených informácií pochádzajúcich od priateľov, rodičov, prípadne samotných škôl, sa stávajú minulosťou. Vďaka výraznému pokroku v sledovaní uplatnenia absolventov v SR v posledných rokoch, keď boli sprevádzkované webové stránky www.trendyprace.sk a www.uplatnenie.sk, sa osoby pred voľbou vzdelávacej cesty môžu rozhodovať na základe exaktných dát prepojených z viacerých administratívnych zdrojov. Výsledky aktuálneho prieskumu spoločnosti TREXIMA Bratislava u vyše 20-tisíc študentov stredných a vysokých škôl potvrdzujú, že paradigma sa mení a v súčasnosti osoby pri voľbe odboru vzdelania prihliadajú predovšetkým na potenciálne uplatnenie v budúcnosti a na záujem o študovanú oblasť. Jednotlivci si tak pri voľbe odboru vzdelania volia kompromis medzi tým, čo ich zaujíma a aké uplatnenie na trhu práce môžu očakávať. Samozrejme, pri výbere sú limitujúcimi aj schopnosti jednotlivcov a nie každý môže byť ítečkár alebo chirurg.

Dôležitá výška mzdy

Uplatnenie absolventov je viacrozmerný problém a skladá sa z viacerých ukazovateľov. Pre väčšinu osôb je však najdôležitejšia výška mzdy. Nie je prekvapením, že najlepšie platenými sú predovšetkým absolventi technických a lekárskych fakúlt. V top 15 fakultách s najvyššou mzdou absolventov sa nachádza len jediná, ktorá nespadá do tejto kategórie a konkrétne ide o Fakultu manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa s priemernou hrubou mesačnou mzdou absolventov rok po ukončení štúdia na úrovni 1 350 eur nachádza na 12. mieste.

Mzdový rebríček suverénne a s výrazným predstihom vedú absolventi Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 900 eur nasledovaní absolventmi Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave s priemernou mzdou 1 660 eur. Prvú päticu uzatvárajú tri lekárske fakulty: Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského s priemernou hrubou mesačnou mzdou rok po ukončení štúdia na úrovni približne 1 600 eur. Na druhej strane spektra sa nachádzajú predovšetkým filozofické, teologické a umelecké fakulty, ktorých absolventi často nedosahujú ani priemerné mzdy stredoškolských absolventov (viac informácií je možné nájsť na www.uplatnenie.sk).

Aj keď je výška mzdy najdôležitejším ukazovateľom uplatnenia absolventov pre väčšinu osôb, netreba zabúdať aj na ďalšie dôležité ukazovatele ako miera nezamestnanosti či množstvo pracovných príležitostí v odbore. Z prieskumu u študentov vysokých škôl, ktorý realizovala spoločnosť TREXIMA Bratislava, vyplýva, že až 91 % študentov vysokých škôl chce po ukončení štúdia pracovať vo vyštudovanom odbore. Reálne sa to však po ukončení štúdia podarí len približne polovici z nich.

Predovšetkým sa to týka absolventov, ktorí prichádzajú na trh práce z neperspektívnych odborov, alebo ktorých prichádza na trh práce výrazne viac, ako je potrebné, ako napríklad masmediálna komunikácia či cestovný ruch. Často je však za tým aj výška mzdy. Absolventi idú tam, kde im dajú viac. Bez ohľadu na kvalifikáciu. Smutným príkladom sú učiteľské smery, ktorých absolventi zarábajú v priemere o 30 až 40 % viac, ak nepracujú v školstve. Rebríčku fakúlt podľa miery práce vo vyštudovanom odbore dominujú absolventi lekárskych a zdravotníckych fakúlt, ktorých viac ako 90 % pracuje v odbore. Vysokú mieru práce vo vyštudovanom odbore majú tiež absolventi technických fakúlt, predovšetkým Slovenskej technickej univerzity, Žilinskej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach, ale aj právnických fakúlt Trnavskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Nie je dôležitá len fakulta, ale aj odbor vzdelania. Existujú totiž fakulty, ktoré sa všeobecne umiestňujú vysoko v rebríčkoch, avšak niektoré odbory vzdelania majú nízke uplatnenie. Platí to aj opačne. Nízke uplatnenie absolventov fakulty sa ešte nemusí vzťahovať na všetky odbory vzdelania.

IT a inžinierstvo

Rebríčku uplatnenia podľa odborov vzdelania dominujú predovšetkým absolventi v oblasti IT, ako softvérové inžinierstvo, počítačové inžinierstvo, informačné systémy, informatika a aplikovaná informatika. Do popredia sa dostávajú aj odbory vzdelania v oblasti automatizácie a robotiky. Okrem technických a lekárskych odborov vzdelania sú medzi najlepšie uplatnenými aj absolventi odborov financie, bankovníctvo a investovanie, účtovníctvo, poisťovníctvo, štatistické a kvantitatívne metódy v ekonómii.

Medzi jednotlivými ukazovateľmi uplatnenia absolventov je vysoká závislosť. Zväčša absolventi s vysokou mzdou majú aj vysokú mieru práce vo vyštudovanom odbore a nízku nezamestnanosť a, naopak, absolventi s nízkymi mzdami pracujú v menšej miere v odbore a majú vyššiu nezamestnanosť. Je to spôsobené tým, že všetky ukazovatele uplatnenia absolventov sú závislé od situácie na trhu práce a konkrétne od vzťahu medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Pokiaľ je v sektore nedostatok pracovných síl, absolventi majú vyššiu vyjednávaciu silu a mzdy rastú rýchlejšie. Súčasne majú dostatok pracovných príležitostí, uplatnenie si nachádzajú rýchlo a nemajú dôvod hľadať prácu mimo svojho odboru. Najzreteľnejším príkladom sú práve absolventi technických smerov, informatiky či zdravotníctva.

Uplatnenie absolventov tak súčasne poukazuje aj na oblasti s vysokou perspektívou a dopytom na trhu práce. Čím viac si budú študenti vyberať svoj odbor vzdelania podľa úrovne uplatnenia absolventov, tým bude trh práce bližšie k rovnováhe a budú z toho profitovať nielen jednotlivci, ale aj zamestnávatelia a ekonomika ako celok.

Štrukturálne zmeny

Trh práce sa však mení a čo platí dnes, nemusí platiť o 10 rokov. Hlavnými faktormi zmien sú digitalizácia, automatizácia, robotizácia, big data, obmedzenosť zdrojov, ale aj rastúca životná úroveň a meniace sa ľudské potreby a preferencie. Vďaka týmto zmenám bude v dlhodobom horizonte výrazne rásť dopyt v oblasti automatizácie procesov, práce s dátami a data miningu, umelej inteligencie, robotiky, ale aj energetiky, biotechnológií, chémie a farmácie. Keďže množstvo rutinných výrobných procesov bude automatizovaných, bude sa stupňovať dopyt v oblastiach, ktoré dokážu produkt odlíšiť od širokej konkurencie a presvedčiť finálneho spotrebiteľa o jeho výnimočnosti. Dopyt po zručnostiach v oblasti dizajnu, sociálneho a digitálneho marketingu bude preto takisto rásť. Vzhľadom na rastúci vek dožitia osôb a tým aj rastúce zdravotné a sociálne potreby spoločnosti bude dopyt v zdravotnej a sociálnej starostlivosti vždy vysoký. Zdravotníctvo a informačné technológie sú tak jednoznačne najväčšou istotou, čo sa týka pracovného života po ukončení štúdia tak v súčasnosti, ako aj v ďalekej budúcnosti.

V súčasnosti výrazne rastie dopyt po mäkkých zručnostiach, ktorým je vo vzdelávacom procese venovaný menší priestor. Ak chce byť absolvent vo svete budúcnosti úspešný, musí podnecovať svoju kreativitu a schopnosť riešiť komplexné problémy bez vopred stanoveného „návodu“. Musí byť flexibilný a schopný rýchlo sa prispôsobovať zmenám, vzdelávať sa a pracovať samostatne, ale aj v tíme. Tieto zručnosti budú dopytované v celom ekonomickom spektre a absolvent, ktorý nimi disponuje, nebude mať problém s uplatnením na trhu práce v súčasnosti ani v budúcnosti.

Zdroj: TREXIMA Bratislava
Pripravil: Ing. Ivan Láska, Manažér národného projektu Prognózy vývoja na trhu práce
Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie