Ako zdaniť príjmy zo zahraničia

Poradenstvo
Predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov mohli iba tí, ktorým počas zdaňovacieho obdobia plynuli príjmy zo zdrojov v zahraničí, zároveň nie sú v konkurze, likvidácii alebo dedičmi zosnulého daňovníka.

Posledný termín na podanie odloženého daňového priznania o šesť mesiacov je 30. september. Využívajú ho najmä tí, ktorí mali v uplynulom roku príjmy zo zahraničia. Do tohto dátumu musí byť aj zaplatená daň.
Aby bolo možné takto si predĺžiť lehotu o pol roka, je potrebné rozlíšiť, kedy ide o príjmy zo zahraničia a kedy nie. Nie každý príjem zo zahraničia je totiž dôvodom na odloženie. Predĺženie o šesť mesiacov je možné len pri recipročných príjmoch zo zdrojov v zahraničí. Radia sa medzi ne aktívne príjmy zo zamestnania, ale aj z činnosti v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne. Pri takzvaných pasívnych sa napríklad za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z predaja a kúpy nehnuteľnosti v cudzine. Alebo príjem z úrokov či licenčných poplatkov od platiteľa, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu.

Aké príjmy sa uznajú
Čo v tomto prípade znamená pojem „preukázateľne zdanený príjem“ v zahraničí? Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí zdanené podľa zákonov konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, respektíve úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu. Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak ich štát zdaňuje. Vtedy, ak je sadzba dane vyššia než nula.

Daňový bonus
V prípade, že náš občan dostával rodinné prídavky, rodičovský príspevok, materský príspevok a daňový bonus zo zahraničia, tieto dávky sú od dane oslobodené. Ak mu teda plynul napríklad niektorý z príspevkov z Českej republiky, do daňového priznania podaného na Slovensku ich priznávať nemusí. V neposlednom rade je od dane oslobodený aj starobný dôchodok zo zahraničia.
Príjmy od oslobodené dane sa neuvádzajú v priznaní. Neplatí to vtedy, ak sa penzia dostáva z iných (nepovinných) dôchodkových schém.

Licenčné poplatky
Pri uplatnení príjmov z licenčných poplatkov,či už kultúrnych alebo priemyselných, prijímaných zo zahraničia sa postupuje podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Na to, aby sa zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník zahraničnej spoločnosti preukázal, že je daňovým rezidentom Slovenska, a to ešte predtým, než mu ona vyplatí príjem. Potvrdenie mu vydá daňový úrad v mieste pôsobenia. Príjem z licenčných poplatkov zo zahraničia treba uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku.

Podiely na zisku
Ak niekto dostával „zvonka“ dividendy, čiže podiely na zisku, aj v tomto daňovom prípade postupuje podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na to, aby sa zmluva uplatnila, musí takisto zahraničnej spoločnosti preukázať, že platí dane na našom území. Samozrejme, predtým, než mu tieto podiely vyplatia. Na Slovensku ich musí uviesť len vtedy, ak sa jeho príjem zdaňuje, to znamená, ak nie je oslobodený od dane.

Zamestnanie v zahraničí
Ak mal napríklad zamestnanec príjmy zo zamestnania spoza hraníc, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom ich bude zdaňovať. Vtedy sa treba riadiť zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát tieto jeho peniaze zdaní. Ak však Slovensko s týmto štátom zmluvu nemá, príjem zdaní na našom území.

Spôsoby zdanenia
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo zápočtu dane, a to podľa toho, akú metódu stanovuje zmluva. Možno však využiť výnimku a na odstránenie dvojitého zdanenia použiť vyňatie príjmov – napriek tomu, že v zmluve bude uvedená metóda zápočtu dane. Podmienkou však je, že príjmy sa v zahraničí preukázateľne zdanili a dôležité je aj to, či je tento postup pre človeka výhodnejší. Metódu vyňatia príjmov môže použiť i ten, kto mal príjmy zo zamestnávania v štáte, s ktorým nemáme uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale opäť je tu podmienka, že má príjmy už zdanené v danom štáte.

Rozhodujúce obdobie
Príjmy zo zamestnávania sa nezdaňujú, ak niekto pracoval v zahraničí kratšie ako 183 dní v roku alebo bol zamestnaný počas jedného či viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v daňovom roku. Mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade sa budú príjmy zo zamestnania zdaňovať len u nás. Platí to iba za predpokladu, že nejde o prípad „medzinárodného prenájmu pracovnej sily“. Znamenalo by to, že ekonomickým zamestnávateľom osoby je zahraničný subjekt, ktorý má právo na jeho prácu a nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním jeho práce, to aj napriek tomu, že mzdu naďalej vypláca slovenský zamestnávateľ.

Pri zdaňovaní zahraničných faktúr a platieb rozhodujú obojstranné zmluvy
Príklad 1.
Daňovníka, ktorý pracuje na Slovensku, jeho zamestnávateľ vyslal do Česka na služobnú cestu, aby školil pracovníkov českej firmy. Školenie trvalo dva mesiace. Mzdu mu naďalej vyplácal slovenský zamestnávateľ, ktorý v Česku nemá stálu prevádzkareň. Vzhľadom na to, že sú splnené všetky tri podmienky stanovené v zmluve, príjmy za prácu v Česku sa nebudú zdaňovať na jeho území. Po skončení daňového obdobia bude zdanený na Slovensku len z celosvetových príjmov.

Príklad 2.
Náš občan predal dom v Česku. Nadobudol ho v roku 2011. Právo na zdanenie jeho príjmu má Česká republika. Fakt, či toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Preto tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného na Slovensku, lebo ide o príjem oslobodený od dane, keďže vlastnil dom od roku 2011, čo je viac ako päť rokov. V daňovom priznaní uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné na Slovensku.

Príklad 3.
Slovenský profesionálny športovec hral futbal v Čechách. Kde by mal zdaniť svoje príjmy? Podľa zmluvy medzi Českom a Slovenskom – týkajúcej sa príjmov divadelných, filmových, rozhlasových alebo televíznych umelecov či športovcov – musí svoje príjmy z futbalu zdaniť v Česku. Zdaniteľnosť a spôsob zdanenia je však potrebné posúdiť aj podľa vnútroštátnych daňových predpisov Česka. Potom by mal športovec vysporiadať svoj celosvetový príjem doma, teda na Slovensku, a to na daňovom priznaní fyzickej osoby typu B. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je metóda zápočtu dane.

Príklad 4. Náš občan získal v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru 300 eur. Právo na zdanenie má Česko. To, či sa tam jeho príjem zdaní, závisí od českej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Na Slovensku si musí vysporiadať svoje celosvetové príjmy, ale tento príjem vo svojom daňovom priznaní neuvedie, pretože je od dane oslobodený. Jeho hodnota totiž neprevyšuje 350 eur.

Príklad 5.
V prípade niektorých zmluvných štátov, ako je napríklad Česko, Maďarsko alebo Rakúsko, nie sú úroky v týchto štátoch zdaniteľné. Podmienkou ich oslobodenia je preukázanie, že daňovník je občanom Slovenska a úroky sú na jeho meno. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť daňový úrad.
VEG

Zdroj: Finančná správa

Aký je postup pri zdanení
Ak máte darovanú či zdedenú nehnuteľnosť a chcete ju v blízkom čase po jej získaní odpredať, nezabúdajte na päťročnú lehotu. Tá je dôležitá v súvislosti so zdanením sumy, ktorú nadobudnete uvedeným predajom. Ako teda postupovať?
Pamätajte, že v prípade predaja darovanej (či zdedenej) nehnuteľnosti, tento príjem nezdaňujete, ak:
– ste túto nehnuteľnosť predali až po tom, ako prešlo päť rokov od jej získania,
– ste túto nehnuteľnosť – zdedenú v priamom rade alebo ju zdedil niektorý z manželov – predali až po tom, ako uplynulo aspoň päť rokov odvtedy, keď ju poručiteľ začal (spolu)vlastniť,
– ste túto nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku predali až po tom, ako prešlo päť rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.

Pozor! Ak je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, nemusíte kvôli nemu podávať daňové priznanie. Ak máte príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane a jeho výška presiahne sumu 1 968,68 eura za zdaňovacie obdobie roku 2019, musíte podať daňové priznanie a uviesť tam tento príjem.

Daňové výdavky
Pri predaji darovanej nehnuteľnosti, napríklad domu, treba najprv posudzovať, či by bol – v čase darovania – oslobodený od dane príjem z predaja už u samotného darcu. Vezmime si preto vzorový príklad, že otec daruje dom synovi. Ak otec vlastní svoj dom dlhšie ako päť rokov, tento príjem je v jeho prípade daňovo oslobodený.

Ďalej zo situácie vyplýva:
1. Ak by bol príjem z predaja domu u otca oslobodený od dane (teda rodič ho vlastní dlhšie ako päť rokov), potom je pri jeho predaji v prospech syna daňovým výdavkom taká znalecká cena domu, aká sa zistila v čase darovania z otca na syna.

2. Ak by však otec vlastnil svoj dom – v čase darovania – menej ako päť rokov, potom je pre jeho syna pri ďalšom odpredaji domu daňovým výdavkom taká znalecká cena, aká platila v čase, keď otec získal dom do vlastníctva.

3. Ďalšie výdavky, ktoré si možno uplatniť v prípade predaja darovanej nehnuteľnosti: cena za znalecký posudok, správny poplatok za kataster, poplatky za overenie podpisov, finančné prostriedky vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu domu v čase od darovania do jej predaja, vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci (okrem výdavkov na osobné účely).

4. Po získaní domu formou darovania netreba zabúdať ani na miestne dane ako daň z nehnuteľností či poplatky za odpad.
Zdroj: Jana Véghová (Hospodárske noviny)   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie