Ničnerobenie v práci – potešenie či utrpenie?

Pomyslenie na to, že človek nemá v práci nič zásadného či urgentného na starosti, môže byť na prvý pohľad veľmi lákavé. Najmä počas hektických období, charakterizovaných neúprosnými termínmi a vysokým pracovným tempom, je to predstava, po ktorej mnohí pracovníci zúfalo túžia. V skutočnosti je však pomerne ubíjajúce nemať adekvátnu náplň práce, nevykazovať takmer žiadnu produktívnu činnosť a pracovnú dobu si viac-menej „odsedieť“. Z nudy v práci totiž môže vzniknúť seriózna diagnóza zvaná boreout.

Čo je boreout?

Syndróm boreout alebo syndróm unudenia predstavuje kontinuálny stres zamestnanca vyplývajúci z predstierania zaneprázdnenosti v práci. Jeho príznakmi sú nuda, nezáujem a pocit nevyťaženosti, resp. nevyužitia vlastného pracovného potenciálu. Je sprevádzaný prejavmi apatie, demotivácie a dlhodobej frustrácie v pracovnej oblasti. Človek cíti, že by mohol urobiť viac, než je od neho reálne vyžadované a postupne stráca záujem o pridelené úlohy. Pre zamestnanca trpiaceho unudením je ťažké stotožniť sa s aktuálnou náplňou práce, ktorá ho vnútorne neuspokojuje.

Ako sa správa človek trpiaci boreoutom?

Človek, ktorý má z času na čas v práci dlhšiu chvíľku, netrpí automaticky syndrómom boreout. Pokiaľ však situácia nudenia sa a nevyťaženosti pretrváva dlhodobejšie, u zamestnanca sa môžu objaviť úzkostné stavy, pocity bezvýznamnosti i viny za to, že sa dostatočne nesnaží a „nemaká“ ako ostatní alebo ako zvykol kedysi. V strachu z toho, že bude jeho situácia odhalená, že bude označený za „lenivca“ či „flákača“ a príde o pracovné miesto, začína zamestnanec pred kolegami a nadriadenými predstierať vlastnú zaneprázdnenosť. Vykazuje určité vzorce správania a používa osvedčené taktiky, ktorými sa snaží svoju nečinnosť zakryť, napr.:

• silno udiera do klávesnice počítača alebo kliká myšou, aby vytvoril dojem, že pracuje (tzv. stratégia hluku);

• ak je v blízkosti jeho spolupracovník či manažér, rýchlo preklikne obrazovku počítača na pracovný dokument a tvári sa, že celý čas poctivo pracoval (tzv. stratégia dokumentov);

• pridelené pracovné úlohy vybaví v čo najkratšom čase, no o ich dokončení svojho nadriadeného neinformuje, aby sa vyhol ďalším zadaniam a získal viac voľného času (tzv. stratégia kompresie);

• pôsobí dojmom veľmi zamestnaného človeka – nosí so sebou kopu papierov, má rezkú chôdzu a pohyby, aby vyzeral, že je v pracovnom zápale a ponáhľa sa dokončiť zadané úlohy alebo si sem-tam akoby od množstva starostí nahlas povzdychne (tzv. stratégia blufovania);

• sťažuje sa na veľké množstvo pracovných povinností, simuluje stres a vyčerpanosť (tzv. stratégia pseudo-vyhorenia);

• pracovné stretnutia či návštevy lekárov si plánuje tak, aby sa už v daný deň nemusel vrátiť späť do práce alebo ich aspoň spojil s dlhšou obednou prestávkou (tzv. stratégia premyslených termínov);

• a iné.

Hoci sa naozaj môže zdať, že pracovník trpiaci boreoutom je lenivý, syndróm unudenia si nemožno zamieňať s lenivosťou – človek chce pracovať, no buď nemá zodpovedajúce množstvo práce alebo nedostáva zaujímavé a motivujúce úlohy a de facto sa ako lenivý správa. Zamestnanec len ťažko sám pred sebou a pred svojím okolím prizná, že nemá dostatok práce a počas pracovnej doby sa dokonca nudí. Bojí sa požiadať nadriadeného o pridelenie nových úloh či zmenu pracovnej náplne a svoj problém otvorene riešiť. Z tohto pohľadu je syndróm unudenia paradoxom, nakoľko človek miesto toho, aby sa snažil svojho utrpenia zbaviť, vedome ho udržiava pri živote uplatňovaním vyššie uvedených stratégií.

Čo môže byť príčinou boreoutu?

Dôvodom vzniku syndrómu unudenia môžu byť pracovné úlohy, ktoré nezodpovedajú požiadavkám, záujmom, potrebám a kvalifikácii zamestnanca, čo má za následok jeho kvalitatívnu nevyťaženosť, alebo nízky počet pracovných úloh, čo má za následok jeho kvantitatívnu nevyťaženosť. Obzvlášť nebezpečnou je kombinácia oboch uvedených faktorov. Medzi najviac ohrozených syndrómom unudenia patria ľudia vykonávajúci kancelársku prácu, teda tzv. „biele goliere“. Pracovné výkony v rámci administratívnej agendy sú ťažšie merateľné a kontrolovateľné v porovnaní s manuálnymi profesiami (tzv. „modré goliere“) či s povolaniami v oblasti služieb, kde sú priebeh a výsledky práce jednoznačnejšie. Pre človeka sediaceho za počítačom je určite jednoduchšie predstierať pracovné nasadenie na rozdiel od maliara, kuchára či predavačky, ktorých ničnerobenie by bolo zákazníkmi i nadriadenými čoskoro odhalené. Rizikovou skupinou sú tiež osoby vyššej vekovej kategórie, ktorí už nemajú ďalšie kariérne ciele a chcú si udržať súčasné zamestnanie či ľudia, ktorí sú z hľadiska povahy menej ambiciózni, majú strach z výziev a snažia sa vyhnúť možnému riziku. Zamestnanci s uvedenými charakterovými črtami, ktorých postihne boreout, sa ocitajú v pomerne komplikovanej situácii – nudia sa, no cielene si nepýtajú ďalšiu prácu, lebo sa boja nových úloh, prípadného zlyhania a stresu s tým spätého. Vedia, že ich pracovná náplň je nedostatočná, no zdráhajú sa požiadať o ďalšie zadanie. Nezáživné úlohy sú pre nich menším zlom ako nové výzvy, a tak svoju nevyťaženosť radšej skrývajú a v tichosti trpia. Hoci sa tešia, že nie sú preťažení a vystresovaní z enormného množstva práce, predsa pociťujú hlbokú nespokojnosť a frustráciu. Niekedy je ťažké určiť, kto je za vznik syndrómu unudenia zodpovedný – či je to zamestnávateľ / manažér a jeho zlé personálne plánovanie, neadekvátne delegovanie úloh, nevhodne zvolený štýl vedenia ľudí a nedostatočná komunikácia, či sám zamestnanec, ktorý sa „minul“ povolaniu a nehľadal si zamestnanie úmerné svojim záujmom a schopnostiam.

Boreout či burnout?

Syndróm unudenia – boreout je v istom smere úzko spätý so syndrómom vyhorenia – burnout. To, čo majú oba syndrómy spoločné, sú príznaky (apatia, nezáujem, demotivácia a pracovný stres) a možné dôsledky (chronická únava, depresia, psychosomatické ťažkosti). V čom sa však diametrálne odlišujú, sú príčiny – v prípade unudenia sa jedná o nevyťaženosť zamestnanca, zatiaľ čo zdrojom vyhorenia je preťaženosť pracovníka. Mrhanie potenciálom, nízke požiadavky a nevyužitý čas na jednej strane, prepracovanosť, vysoký tlak a šibeničné termíny na strane druhej. Práve na základe kontradikčných príčin sú tieto dva fenomény považované za protiklady.

Ako sa s boreoutom vysporiadať?

Syndróm unudenia má ďalekosiahlejšie následky, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na boreout totiž dopláca nielen zamestnanec (pociťovaním nenaplnenia a neuspokojenia z práce), ale aj celá organizácia („živením“ neproduktívneho zamestnanca, ktorý firmu stojí peniaze, no neodvádza výkon adekvátny svojmu platu). V Nemecku sa celkové hospodárske straty spôsobené boreoutom odhadujú na vyše 250 miliárd €. Preto je dôležité včas odhaliť prítomnosť tohto negatívneho javu a v záujme všetkých zainteresovaných strán určiť spôsoby jeho riešenia. Kľúčovou je snaha samotného pracovníka, ktorý by mal prevziať zodpovednosť za svoju kariéru a iniciovať zmenu v rámci pridelenej náplne práce či pracovného zaradenia. Nemenej dôležitú úlohu v tomto smere zohráva jeho priamy nadriadený, ktorý by mal byť dostatočne pozorný a empatický, aby rozpoznal riziko vzniku boreoutu a následne spolu so zamestnancom hľadal cesty, ako znovu nájsť stratený zmysel a potešenie z práce. Príkladom vhodného riešenia môže byť zmena pracovného úväzku, zmena pozície v rámci organizácie či absolvovanie ďalšieho vzdelávania, resp. rekvalifikácie, vďaka čomu by sa rozšírilo pole pôsobnosti pracovníka. Ignorovanie syndrómu unudenia môže mať za následok výpoveď zamestnanca. Za účelom zabránenia vzniku boreoutu je nevyhnutné, aby organizácie uplatňovali určité preventívne opatrenia, ako napr. adekvátne delegovanie úloh, primerané rozdeľovanie zodpovednosti, realistické kariérne plánovanie a otvorená komunikácia so zamestnancami ohľadom ich individuálnych potrieb a profesijných očakávaní. Zabezpečenie spokojnosti a produktivity pracovníkov spočíva v nastavení správneho pomeru požiadaviek a podpory zo strany zamestnávateľa.

Hrozí boreout aj vám?

Ak sa na základe toho, čo ste si práve prečítali, obávate, že patríte medzi ľudí postihnutých syndrómom unudenia, skúste si sami pre seba úprimne zodpovedať nasledujúce otázky:

• Vybavujete si v práci svoje súkromné záležitosti?

• Máte pocit, že ste v práci nevyťažení alebo sa nudíte?

• Predstierate z času na čas, že pracujete, hoci v skutočnosti nemáte nič na práci?

• Bývate večer po práci unavený a vyčerpaný, aj keď ste neboli pod stresom?

• Máte pocit, že ste na svojom aktuálnom pracovnom mieste nešťastný?

• Chýba vám zmysel vašej práce, jej hlbší význam?

• Vedeli by ste svoju prácu urobiť podstatne rýchlejšie, ako ju v skutočnosti vykonávate?

• Radi by ste robili niečo iné, ale obávate sa zmeniť miesto, pretože sa bojíte poklesu vášho príjmu?

• Často navštevujete počas pracovnej doby sociálne siete, surfujete po internete, posielate e-maily či telefonujete svojim priateľom a známym?

• Nezaujíma vás v skutočnosti vaša práca?

Pokiaľ ste na uvedené otázky odpovedali štyri a viackrát „áno“, je možné, že syndróm unudenia postretol aj vás alebo máte predispozície na jeho vznik. S ohľadom na váš plnohodnotný pracovný život neprehliadajte prítomnosť tohto problému a neodkladajte jeho riešenie. Boreout je nepríjemnou skutočnosťou, o ktorej je potrebné hovoriť.