Gymnázium J. G.Tajovského má Bilingválnu sekciu aj matematické triedy

Banská Bystrica 24. júna (TASR) – Banskobystrické Gymnázium J. G. Tajovského, ktoré nesie tento čestný názov od roku 1989, vzniklo v roku 1976. Okrem matematických tried má tiež Bilingválnu sekciu, v ktorej sa uskutočňuje slovensko-francúzske štúdium. Sekcia funguje na základe medzivládnej dohody medzi Francúzskom a niekdajším Československom, takéto školy sú na Slovensku štyri, uviedla pre TASR koordinátorka sekcie a učiteľka biológie vo francúzskom jazyku Monika Ďurčová.

Riaditeľka gymnázia Mária Sochorová pre TASR uviedla, že škola mala po svojom vzniku 16 tried a 33 učiteľov. Dnes má 28 tried a v nich 753 študentov, ktorých učí 62 pedagógov. "Keď zhruba počítam, do súčasnosti našu školu opustilo okolo 7000 absolventov," konštatovala Sochorová. Gymnázium bolo krátko po svojom vzniku tiež zaradené medzi päť škôl na Slovensku, ktoré mali od školského roku 1979/1980 overovať novú koncepciu výchovno-vzdelávacej sústavy.

Už od 80-tych rokov sa v škole v rozšírenom vyučovaní kládol dôraz na cudzie jazyky a prírodovedné predmety, najmä matematiku a fyziku. "Tejto tradícii sme zostali verní dodnes, pretože máme stále triedu s profiláciou na matematiku, čo je zvláštnosťou v rámci banskobystrických gymnázií," konštatovala Sochorová. V tej je rozšírené vyučovanie matematiky a informatiky. "Títo žiaci získajú oveľa lepší základ v matematických vedomostiach a skutočne sú aj veľmi úspešní v rámci matematických olympiád, súťaží, získavajú významné ocenenia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí," podotkla riaditeľka.

Bilingválna sekcia v Banskej Bystrici vznikla v roku 1991 na základe spomínanej medzivládnej dohody. Tá presne určuje, akým spôsobom sa tu vyučuje, vysvetlila Ďurčová. "Špecifikum je, že francúzsky partner zastrešuje školu, dodáva nám lektorov, v Banskej Bystrici máme dvoch, jedného na francúzsky jazyk a jedného na matematiku. Dodáva nám učebnice, materiály, organizuje stáže pre učiteľov Bilingválnej sekcie vo Francúzsku..." vymenovala Ďurčová.

Podotkla, že keď ich žiaci končia štúdium, majú francúzsky jazyk na úrovni C1. Spolu s anglickým teda dobre ovládajú dva svetové jazyky. Budúci prváci nemusia vedieť po francúzsky, musia sa však popasovať napríklad so psychodiagnostickými testami. "Majú ukázať schopnosť žiaka adaptovať sa na takéto náročné štúdium, jeho odolnosť, prácu vo zvýšenom strese," vysvetlila Ďurčová. Toto štúdium nie je podľa nej určené širokému publiku, nakoľko žiak musí byť zdatný v prírodovedných predmetoch aj v jazyku. No po skončení sú absolventi veľmi úspešní a darí sa im uplatniť či už na Slovensku, alebo v zahraničí, podotkla Ďurčová.

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti je nový predmet, ktorý gymnázium zaviedlo. "Často sa nám stávalo, že pri projektoch, ktoré sme zadávali v rámci predmetu, obyčajne žiaci stiahli veci z internetu. Takže sa ich usilujeme naučiť, ako a kde hľadať informácie, ako pracovať s literatúrou, správne citovať," vysvetlila Sochorová.

AUDIO: Ďurčová o Bilingválnej sekcii

Na Gymnáziu J. G. Tajovského majú lezeckú stenu aj "živé" človeče

Banská Bystrica 24. júna (TASR) – Možnosť zapájať sa do projektov aj športového vyžitia vďaka bohatému vybaveniu telocviční poskytuje svojim študentom Gymnázium J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Ako pre TASR ďalej priblížila riaditeľka školy Mária Sochorová, gymnázium ponúka tiež mnoho krúžkov, sú napríklad jazykové či doučovacie. Študenti sa môžu realizovať aj v školskej kapele.

Aktívni sú aj samotní žiaci. Tí získali vďaka projektu, ktorý vypracovali, financie z nadácie Zdravé mesto. Na nádvorí školy tak pribudli "obrie" šachy a "živé" človeče nehnevaj sa. Na farebnom podklade tejto hry sú totiž figúrkami samotní študenti vo farebných tričkách. Ako Sochorová priblížila, organizujú sa tu netradičné hodiny, či už matematiky alebo etickej výchovy. Človeče alebo šachy si študenti zvyknú zahrať aj po vyučovaní.

Škola má veľkú aj malú telocvičňu, v ktorej je horolezecká stena. "Lezenie sa učí v rámci krúžku a samozrejme, spolupracujeme aj s horolezeckým oddielom, ktorý je zriadený pri Univerzite Mateja Bela," konštatovala Sochorová. Anna Krempaská, ktorá učí telesnú výchovu a tvorbu projektov, vymenovala, že študenti môžu využiť veslársky trenažér, fit lopty, hrávajú florbal, frisbee, cvičia aerobik, zumbu či pilates. "V posledných rokoch sme sa rozhodli organizovať plavecké výcviky v zahraničí," priblížila ďalej Krempaská. Na takýto relaxačno – poznávací pobyt, kde sa učí plávať nielen v bazéne, ale aj v mori, si v tomto školskom roku vybrali Taliansko a Španielsko.

Medzi spomínané projekty, do ktorých sa gymnázium zapája, patria napríklad putovné výstavy zamerané na problematiku holokaustu. Ich jedinečnosť spočíva vo forme rovesníckeho vzdelávania. Sochorová priblížila, že v spolupráci s banskobystrickým Múzeom SNP a Památníkom Lidice ich organizujú tretí rok. "V tomto školskom roku sme robili projekt Ležáky a Lety – to bol koncentračný tábor pre Rómov." V rámci projektu sú študenti vyškolení na lektorov výstavy a jednotlivé triedy, nielen svojho gymnázia, po nej sprevádzajú.

Koordinátorka Bilingválnej sekcie Monika Ďurčová pokračovala, že sú zapojení aj do projektu Comenius - Po stopách Roberta Desnosa s dvomi partnermi z Čiech a Francúzska. Študenti robia projekt o tomto spisovateľovi, ktorý zomrel v koncentračnom tábore počas 2. Svetovej vojny. V sekcii realizujú aj projekt jazykového tábora, v rámci ktorého chodia študenti na konci druhého ročníka do Francúzska k moru, určitým spôsobom ide aj o plavecký výcvik a oddych. "Musia natočiť film, urobiť fotoromán, čiže, robia rôzne aktivity, kde musia zapojiť "domorodcov," aby dokázali, že vedia hovoriť po Francúzsky na úrovni, ktorá sa od nich očakáva," dodala Ďurčová.

Podľa ďalších slov Sochorovej škola je veľmi dobre vybavená po materiálno-technickej stránke. Odborné učebne majú v podstate na každý prírodovedný predmet, na vyučovanie informatiky sú štyri. V netypickej triede sa učí umenie a kultúra. "Nie sú tam lavice, len stoličky a koberec a žiaci môžu využiť aj iné formy vyučovania," podotkla riaditeľka. V rámci voľných hodín alebo popoludní môžu študenti využiť študovňu, k dispozícii je i školská knižnica.

Areál samotnej školy, ktorá má tri pavilóny, je pomerne rozsiahly, má okolo 16.500 m². "Prichádzame na to, že je potrebné postupne niektoré časti rekonštruovať, na prvom mieste je výmena okien," podotkla Sochorová. Dodala, že ak sa im to podarí, chceli by cez prázdniny vymeniť ďalšiu časť okien za plastové.

AUDIO: Sochorová o projekte s formou rovesníckeho vzdelávania

Deti sa hrajú Živé človeče, nehnevaj sa


Obrie šachy


Horolezecká stena v telocvični


Pani učiteľka Krempaská na veslárskom trenažéri

Absolventi Gymnázia J. G. Tajovského pôsobia aj v politike či kultúre

Banská Bystrica 24. júna (TASR) – Od svojho vzniku sa banskobystrické Gymnázium J. G. Tajovského radí na popredné miesto v úspešnosti prijatia absolventov na vysoké školy, uviedla pre TASR jeho riaditeľka Mária Sochorová. V minulom školskom roku bola táto úspešnosť 98,6 percentná.

"Väčšina našich žiakov ide na vysoké školy. V poslednom období medzi popredné miesta patrí orientácia na medicínu, ekonómiu, prírodné vedy, aj techniku, samozrejme, aj humanitné smery, či už je to žurnalistika, masmediálna komunikácia, popredné miesto zaberá aj právo," vymenovala Sochorová.

Riaditeľka pokračovala, že študenti z triedy s matematickou profiláciou majú prakticky 100 percentnú úspešnosť prijatia na vysoké školy, mnohí študujú v Brne či v Prahe výpočtovú techniku alebo samotnú matematiku. Podobne je to aj s absolventmi Bilingválnej sekcie podľa koordinátorky sekcie a učiteľky biológie vo francúzskom jazyku Moniky Ďurčovej. Ako dodala, väčšina z nich odchádza do zahraničia.

Jedným z absolventov školy je aj IT vývojár Ján Oravec. "Ktorý je, dá sa povedať, svetová špička čo sa týka IT technológií," konštatovala Sochorová. Pracuje v kalifornskom Silicon Valley pre sociálnu sieť Facebook. Školu vychodili však aj štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini či súčasný primátor Banskej Bystrice Peter Gogola.

Viacero absolventov gymnázia tiež pôsobí v banskobystrickej Štátnej opere. Sú medzi nimi člen zboru Štátnej opery Matej Bartko, jej dirigent Igor Bulla, v Štátnej opere pôsobia aj Dušan Šimo ako operný spevák či Igor Kúchen ako člen zboru. Ďalej do tejto školy chodili herci Juraj Benčík, Dušan Cinkota, Adrian Jastraban, Vladimír Obšil či Jana Zvaríková. Školu navštevovali aj modelka Adriana Sklenaříková či vedec Róbert Mistrík.

Väčšina zo súčasných študentov gymnázia pochádza z Banskej Bystrice, ale dochádzajú sem aj mladí ľudia zo Zvolena, Zvolenskej Slatiny, Horehronia či Detvy. Bilingválna sekcia má ale žiakov z rôznych častí Banskobystrického kraja. "Väčšinou zo spodnej časti - Lučenec, Rimavská Sobota, Fiľakovo, Krupina, máme veľa Zvolenčanov, Banskobystričanov a potom študentov žijúcich smerom na Brezno," dodala Ďurčová.

Podľa Sochorovej nemali v tomto školskom roku problém ani s naplnenosťou školy, podľa plánu mali prijať 140 žiakov, čo aj splnili. Na školu sa hlásilo okolo 280 záujemcov. Do Bilingválnej sekcie prijala škola ďalších 30 mladých ľudí, hlásilo sa sem 95 žiakov.

AUDIO: Sochorová o úspešných absolventoch