Novela Zákonníka práce komplikuje firmám vyslanie ľudí do zahraničia

Pre zamestnávateľov
Poslať ľudí z firmy za prácou do cudziny je od 18. júna pod prísnejším dohľadom štátu. Spôsobila to novela Zákonníka práce a ďalších zákonov.

Na pokyn EÚ sa po novom definovalo cezhraničné vysielanie pracovníkov aj nelegálna práca. Dotkne sa to zamestnávateľov vysielajúcich ľudí von, ale aj tých, ktorí využívajú na našom území prácu zamestnancov z iných štátov.

Vyslaní zamestnanci zo Slovenska do štátov EÚ

Poslať ľudí z firmy za prácou do cudziny je od 18. júna pod prísnejším dohľadom štátu. Spôsobila to novela Zákonníka práce a ďalších zákonov. Na pokyn EÚ sa po novom definovalo cezhraničné vysielanie pracovníkov aj nelegálna práca. Dotkne sa to zamestnávateľov vysielajúcich ľudí von, ale aj tých, ktorí využívajú prácu zamestnancov z iných štátov.

(1)
Čo je cezhraničné vyslanie zamestnanca

Po starom:
Cezhraničné vyslanie zamestnanca je vtedy, ak osoba istý čas vykonáva prácu v inom členskom štáte než v tom, kde bežne pracuje.

Po novom:
Cezhraničné vyslanie zamestnanca je:
– ak sa osoba vyšle po dohode medzi vysielajúcim zamestnávateľom a príjemcom tejto služby vonku,
– ak ovládanú osobu vyšle ovládajúca osoba, napríklad v rámci skupiny,
– ak ide o dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi – pri agentúrnom zamestnávaní.

Vysielajúci zamestnávateľ je:
buď hosťujúci zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte EÚ vysielajúci zamestnanca kvôli práci z iného členského štátu na Slovensko, alebo domáci zamestnávateľ usadený na Slovensku vysielajúci zamestnanca kvôli práci od nás do iného členského štátu.

Vyslaný zamestnanec je:
buď hosťujúci zamestnanec, ktorý istý čas pracuje na Slovensku, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte, alebo domáci zamestnanec, ktorý istý čas pracuje v inom členskom štáte, pričom bežne pracuje u nás.

Čo to znamená pre firmy:
– viac papierovačiek spojených s poskytovaním a uchovávaním dokladov (aj po skončení vyslania)
– viac administratívy, lebo vyslanie nemá limit dní – môže to byť aj 1 pracovný deň
– vyššie náklady spojené s prekladaním dokumentov do miestneho jazyka, s „držaním“ kontaktnej osoby
– vyššie riziko pokuty, ak zle rozlíšite, či ide o služobnú cestu, alebo vyslanie

(2)
A. Nové povinnosti zahraničného – hosťujúceho zamestnávateľa:
– urobiť s vyslaným zamestnancom vopred osobitnú dohodu o vyslaní
– nahlásiť kontaktnú osobu vrátane jej adresy kvôli doručovaniu písomností
– na mieste práce musí viesť a na požiadanie inšpektorov predložiť pracovné zmluvy, dochádzku a doklady o vyplatenej mzde vyslaných zamestnancov
– hosťujúci zamestnávateľ musí najneskôr v deň vyslania poskytnúť Národnému inšpektorátu práce údaje o každom vyslanom zamestnancovi, o dobe vyslania, dochádzke či type jeho práce

B. Nové povinnosti domáceho zamestnávateľa:
– musí uzavrieť s vysielanou osobou písomnú dohodu
– dohoda musí obsahovať: deň začatia a skončenia vyslania, druh práce, miesto výkonu, mzdové podmienky
– aj keď zákon nehovorí o maximálnej dobe vyslania, vyslanie musí byť vždy časovo ohraničené

Čo to znamená pre firmy:
– s inšpektorátom sa musia kontaktovať buď elektronicky na stránke Národného inšpektorátu práce, alebo písomne
– kontaktná osoba v danej krajine by mal byť človek zbehlý v miestnych zákonoch
– pozor na cezhraničné prijímanie služby od dodávateľa, ktorý využíva prácu načierno – hrozia sankcie

(3)
Slovenské právo verzus právo inej krajiny
– firma musí dodržať aj slovenské zákony a sčasti aj zákony štátu, kam vyslala zamestnanca
– pracovné podmienky štátu, kam sa vysiela, tvoria tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok

Do tzv. tvrdého jadra patria:
dĺžka pracovného času a odpočinok
dĺžka dovolenky
minimálna mzda, minimálne mzdové nároky či výhody za nadčasy
bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
pracovné podmienky žien či mladistvých
rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie
pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania

Čo to znamená pre firmy:
– musia zamestnanca informovať pred vyslaním o predpisoch štátu, kam bude vyslaný
– informáciu o pracovnom čase a dovolenke musí dostať zamestnanec písomne
– musia si zistiť špecifiká práce v danom štáte, najmä výšku minimálnej mzdy, a tú musia poskytnúť
– pri výbere, ktorými podmienkami práce (či domáceho, alebo hostiteľského štátu) sa treba riadiť, sa musia preferovať tie, ktoré sú pre vysielaného výhodnejšie
Autor: Táňa Rundesová (Hospodárske noviny)   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie