X
Dnes je 29. 3. 2017
európsky sociálny fond zamestnanosť a sociálna inklúzia Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Nový rok priniesol zmeny v PN. Pozrite sa, koho sa dotknú

Od nového roka platia zmeny v péenkách. Pozrite si na príkladoch, aké dávky PN dostane živnostník či zamestnanec a kedy namiesto péenky zobrať radšej dovolenku.

Od januára stúpol strop na platenie odvodov na nemocenské poistenie. Stúpne aj maximálna suma nemocenského. Kladne sa to dotkne približne 300-tisíc poistencov.

Strop na platenie poistného na sociálne poistenie sa od 1. januára zvyšuje z 4290 na 6181 eur, z doterajšieho päť- na sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Ak zamestnávate ľudí s hrubým mesačným zárobkom 6181 eur a viac, zrazíte im na nemocenské poistenie zo mzdy každého 86,53 eura mesačne a ďalších 86,53 eura mesačne zaplatíte na nemocenské poistenie ako zamestnávateľ. Je to 1,4 percenta z maximálneho vymeriavacieho základu za zamestnanca aj zamestnávateľa.

Povinne aj dobrovoľne poistené osoby vrátane živnostníkov tak budú musieť platiť mesačne do 271,96 eura, čo je 4,4 percenta z maximálneho základu 6 181 eur. Oveľa nižší, len 4 196 eur, majú strop napríklad v Česku.

Za odvody dostanú viac

Zvýšila sa tiež hranica základu, pri ktorom vzniká nárok na nemocenskú dávku v maximálnej sume z 1287 na 1776 eur. Viac ako 1287 eur zarába v súčasnosti približne 300-tisíc poistencov.

Čo má novinka v praxi priniesť? „Zmena zvýši sumu nemocenskej dávky tým, ktorí platia vysoké odvody, avšak nedostávajú nemocenské dávky úmerné výške svojho platu,“ vraví Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne.

Zvýšením maximálneho denného vymeriavacieho základu sa takto podľa neho má aspoň čiastočne znížiť rozdiel medzi výškou poistného, ktoré ľudia s vysokými príjmami zaplatili na poistnom, a nemocenským, ktoré im počas práceneschopnosti poisťovňa vypláca.

Aké ďalšie prípady môžu pri PN nastať

Využitie maródky aj samotná liečba prináša pre všetky zúčastnené strany niekoľko povinností. Okrem toho, že zamestnanca môže skontrolovať Sociálna poisťovňa, skrátiť sa mu môže aj nárok na dovolenku. Firmy zasa musia dodržiavať práva podriadeného.

Prípad: Zamestnanec bol počas roka dlhodobo práceneschopný. Za akých podmienok mu môže zamestnávateľ skrátiť nárok na dovolenku a kedy to urobiť nemôže?

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. Od čoho konkrétne závisí krátenie dovolenky? Veronika Pázmányová, vedúca advokátka v advokátskej kancelárii Glatzova & Co., vysvetľuje, že to záleží na počte dní strávených na PN. „Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu,“ vysvetľuje.

V praxi to znamená, že ak ako zamestnanec za rok odpracujete len 60 dní povinných na vznik ročnej dovolenky (pre výpočet rátame so 4-týždňovou ročnou dovolenkou) a následne strávite zvyšok roka na PN, váš nárok na dovolenku za takýto rok by stále predstavoval zhruba 11 a pol dňa. Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku len v dvoch prípadoch. Po prvé v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V druhom prípade, pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni. „Tento nárok sa totiž na rozdiel od ročnej dovolenky z praktických dôvodov nekráti a platí pri ňom pravidlo – koľko si odpracoval, toľko dovolenky budeš mať,“ dodáva Pazmányová.

Prípad: Zamestnávateľ kráti zamestnancovi dovolenku. V akej minimálnej dĺžke je však povinný poskytnúť mu dovolenku po krátení?

Zákonodarca v tomto prípade vychádza z pravidla, že PN nie je čas odpočinku vás ako zamestnanca, ale čas nevyhnutný na uzdravenie a regeneráciu. Preto stanovuje, že aj pri uplatnení krátenia dovolenky zamestnancovi, ktorý bol u zamestnávateľa zamestnaný po celý rok, musí byť poskytnutý aspoň jeden týždeň dovolenky. Pri mladistvom ide dokonca o dva týždne. „Zdôrazňujem, že zákon hovorí o týždňoch, a nie o konkrétnom počte dní. Preto rozhodujúca bude dĺžka pracovného týždňa zamestnanca,“ vysvetľuje Pazmányová. Pokiaľ teda v týždni pracujete len 3 dni, váš minimálny nárok bude zodpovedať tiež len 3 dňom.

Prípad: Dovolenka verzus práceneschopnosť. Kedy sa oplatí vziať si dovolenku a kedy je pre zamestnanca lepšia PN-ka?

Z pohľadu zamestnanca nie je odpoveď na túto otázku vždy rovnaká. Obe alternatívy majú svoje plusy aj mínusy, a preto je na vás, čo si zvolíte. Plusom dovolenky je, že ako zamestnanec dostávate za obdobie choroby plnú mzdu. V prípade PN počas prvých troch dní dostanete len 25 percent zo sumy denného vymeriavacieho základu a následne až do konca 52. týždňa od vzniku péenky 55 percent z takejto sumy. „Výhodou péenky je, že zamestnávateľ zamestnancovi počas nej nemôže dať výpoveď a musí zamestnanca takpovediac ,držať‘ zamestnaného,“ hovorí Pazmányová. Výnimkami sú situácie, keď sa práceneschopným stanete, pretože ste užili drogy alebo pili alkohol, a situácia, keď sa zamestnávateľ ako právnická osoba ruší.

Zamestnávateľ navyše počas péenky nemôže svojvoľne určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky. Tá sa mu zo zákona nástupom na PN prerušuje a je len na zamestnancovi, či má záujem počas péenky čerpať dovolenku alebo nie. Pokiaľ z dôvodu dlhodobej PN ako zamestnanec za rok alebo aj nasledujúci rok dovolenku nevyčerpáte, tá sa ďalej prenáša a zamestnávateľ vám ju musí poskytnúť po skončení PN. „Z praxe však možno povedať, že pre zamestnancov je PN-ka veľmi lákavá z dôvodu jej niekedy pomerne ľahkého vybavenia, možnosti predĺženého oddychu a aj priaznivého výpočtu dovolenky. Kombinácia týchto faktorov v praxi spôsobuje narastajúce množstvo prípadov zneužívania tohto inštitútu na zjavne nezamýšľaný a nezákonný účel,“ uzatvára Veronika Pazmányová, vedúca advokátka v advokátskej kancelárii Glatzova & Co.

Prípad: Zamestnanec zneužíva PN-ku a zamestnávateľ neuznáva práva podriadeného. Čo hrozí obom stranám?

Zneužívanie inštitútu práceneschopnosti môže mať pre zamestnanca viacero následkov. Nielen že môžete dostať zníženú náhradu mzdy, ale hrozí, že náhradu stratíte celú. Okrem toho môžete aj porušiť pracovné povinnosti zamestnanca, čo môže viesť k skončeniu pracovného pomeru.

„Zároveň však zamestnanec musí byť ostražitý a dbať na svoje práva, pretože to, že mu ich zamestnávateľ automaticky niekedy neprizná, neznamená, že ich zamestnanec nemá alebo ich stratil,“ hovorí Veronika Pazmányová. Z pohľadu zamestnávateľa zasa treba aktívne uplatňovať práva zamestnanca. Prípadné sankcie od inšpektorátu práce sú podľa nej mnohokrát vyššie ako náklady na správne a včasné uplatňovanie zákonov. „Zároveň však má v prípade podozrení o zneužívaní tohto inštitútu svojimi zamestnancami jednoznačné právo konať,“ hovorí. V praxi to znamená, že môže napríklad požiadať o preverenie dodržiavania liečebného režimu. Ak bol porušený, môže zamestnávateľ vyvodiť voči zamestnancovi príslušné dôsledky.

Kontrola maródky

Kto vás môže skontrolovať doma na maródke

Ako poistenec musíte počas práceneschopnosti dodržiavať liečebný režim. Kontrolu jeho dodržiavania robí zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Skontrolovať vás môže buď v byte s vaším súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržujete. Okrem toho, či dodržiavate liečbu a ste na mieste, ktoré ste uviedli v žiadosti o priznanie nemocenského, môžu úradníci overovať aj dodržiavanie povolených vychádzok. Zamestnanec kontroly vám podľa Sociálnej poisťovne musí preukázať oprávnenie na vykonanie kontroly a informovať vás o právach a povinnostiach, ktoré sú spojené s uznaním dočasnej práceneschopnosti. Ako poistenec ste povinný s kontrolórom spolupracovať. Napríklad v prípadoch, keď je neoznačený vchod do domu, pokazený zvonček či voľne pustený pes. V opačnom prípade vám môže pobočka Sociálnej poisťovne dať pokutu.

Kvôli čomu najčastejšie maródujeme? (obdobie január až október 2016)

Celkový počet ľudí na PN 610 512
Choroby dýchacej sústavy 209 468
Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva 144 478
Poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin mimo výkonu zamestnania 52 826

Sociálna poisťovňa

Vy sa pýtate, naši odborníci odpovedajú

Skúšobná lehota a práceneschopnosť

Otázka: Môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v skúšobnej lehote počas PN? Pracujem na určitý čas od 1. 6. 2016. Ochorel som a od 15. 8. 2016 som na PN. PN som doručil poštou. Zamestnávateľ ma núti podpísať tlačivo ukončenia pracovného pomeru najprv k 15. 8. 2016 a neskôr k 20. 8. 2016. Môže takto zamestnávateľ postupovať počas PN? Mám nejakú ochrannú lehotu, počas ktorej sa musím hlásiť na úrad práce?

Odpovedá Arthur Kele, právnik
Vyplývajúc zo zákona a v zmysle Zákonníka práce môže skončiť pracovný pomer počas trvania skúšobnej lehoty bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu, a to aj počas trvania práceneschopnosti (nie je ochranná lehota). V prípade straty zamestnania je na každom občanovi, či sa rozhodne evidovať na úrade práce. Do evidencie sa zaradí na základe osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak občan podá žiadosť do siedmich kalendárnych dní od rozviazania pracovného pomeru do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je zaradený nasledujúcim dňom po ukončení pracovného pomeru.

Výpoveď počas PN

Otázka: Pracovala som ako čašníčka na dohodu o pracovnej činnosti. 29. 7. sa mi stal v práci úraz, potkla som sa v neosvetlenom sklade a zranila si zápästie, lekár mi určil čas liečenia na 10 dní. Úraz som okamžite oznámila zamestnávateľovi. Po ukončení liečenia som sa chcela vrátiť do práce, avšak môj zamestnávateľ zareagoval tým, že si mám k nemu prísť podpísať výpoveď. V tej uviedol, že ukončuje moju dohodu ku dňu 28. 7. 2016, t. j. deň pred tým, než sa mi stal úraz. Je možné, že to urobil preto, aby nemusel môj úraz zaevidovať a upovedomiť Sociálnu poisťovňu či inšpektorát práce, keďže som nebola nikdy poučená o BOZP. Ďalej jeho prevádzka nedodržiava hygienické ani bezpečnostné predpisy. Môžem sa proti tejto jeho výpovedi nejako brániť?

Odpovedá JUDr. Paulína Ondrášiková
Vhodné pracovné podmienky je povinný vytvárať každý zamestnávateľ. Ak ste súhlasili s ukončením pracovného pomeru ku dňu, ktorý predchádzal dňu, v ktorom sa vám stal úraz, zamestnávateľovi veľmi nemáte ako preukázať, že sa vám stal práve u neho. Bola vám daná výpoveď alebo dohoda o ukončení dohody? Predpokladám, že ste podpísali dohodu o ukončení a tam je to komplikovanejšie, lebo ste dobrovoľne súhlasili s ukončením prác. Pokiaľ by ste dostali výpoveď, plynula by vám odo dňa doručenia výpovede 15-dňová výpovedná lehota, takže by nebolo možné ukončiť práce k určitému predchádzajúcemu dátumu. Je potrebné si uvedomiť, že ste nepracovali v pracovnom pomere, ale len na dohodu. Ukončenie prác na dohodu je podstatne jednoduchšie. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno pracovať najviac desať hodín týždenne.

Práceneschopnosť a prepúšťanie

Otázka: Momentálne som práceneschopná a u nás vo firme sa začalo prepúšťať. Mam sa obávať? Vo firme pracujem už päť rokov. Seklo ma v ramene tak, že bolo nevyhnutné, aby som išla na PN. Som na PN-ke už pomaly 2 mesiace. Dozvedela som sa, že začali prepúšťať ľudí, ktorí sú dlhodobo PN. Pritom však naberajú aj nových ľudí. Ak mi dajú výpoveď, mám nárok na odstupné? Koľko to vlastne je, lebo výpovedná lehota sa mi predĺžila na 3 mesiace.

Odpovedá Róbert Bános, advokát
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov. Alebo dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov. Ďalej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov. A napokon štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov. Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, patrí mu pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. To neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy či bezpečnostné pokyny. Prípadne ak si pracovný úraz spôsobil pod vplyvom alkoholu či omamných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť. Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa nedohodnú inak.

Z dávok vyťažia ľudia s lepším príjmom

Ochoreli ste ako zamestnanec, živnostník, dohodár či dobrovoľne nemocensky poistený, prípadne sa vám stal úraz a boli ste uznaný za práceneschopného? Za určitých okolností môžete mať nárok na nemocenské dávky.

Zamestnanec

Má nárok na výplatu nemocenského od 11. dňa trvania pracovnej neschopnosti. Prvých 10 dní mu platí náhradu príjmu zamestnávateľ, a to 25 percent z denného vymeriavacieho základu, ďalších 7 dní je 55 percent z denného vymeriavacieho základu. Nárok na nemocenské má vtedy, ak práceneschopnosť vznikla buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku do 7 dní, alebo do 8 mesiacov, ak zanikne poistenie tehotnej ženy. Poskytuje sa najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku péenky. Výška dávok je závislá od hrubej mzdy zamestnanca v rozhodujúcom období a od obdobia trvania nemocenského poistenia u posledného zamestnávateľa.

Ako sa vám dávky vyplácajú pri PN:

– Prvých desať dní PN prepláca zamestnancovi ako náhradu príjmu zamestnávateľ.
– Náhrada príjmu za prvé tri dni práceneschopnosti je 25 percent z denného vymeriavacieho základu.
– Náhrada príjmu od 4. do 10. kalendárneho dňa PN je 55 percent z denného vymeriavacieho základu.
– Od 11. dňa poskytuje nemocenské Sociálna poisťovňa, a to 55 percent denného vymeriavacieho základu.
– Pri materských dávkach platí Sociálna poisťovňa 65 percent z denného vymeriavacieho základu.
– Nemocenské platí Sociálna poisťovňa najdlhšie do uplynutia 52. týždňa.
– Nárok na výplatu nemocenského sa pozastavuje na obdobie najviac 30 dní, ak poistenec porušuje liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.

Príklad z praxe pri zamestnancovi:

Takto budú vyzerať nemocenské dávky zamestnanca, ktorého hrubý mesačný príjem je 1 000 eur:
Vymeriavací základ = 1 000 x 12 : 365 = 32,8767 eura/deň
Prvé tri dni péenky: 8,22 eura za jeden deň (teda 25 percent z denného vymeriavacieho základu, ktorý je približne 32,88 eura), teda spolu približne 24,66 eura
Ďalších sedem dní péenky: za jeden deň je to približne 18,08 eur, teda za sedem dní asi 126,56 eura
Nemocenské od 11. dňa (platí Sociálna poisťovňa): za každý začatý deň je náhrada približne 18,08 eur
Spolu: za 11 dní práceneschopnosti je to pri hrubom plate 1 000 eur približne 170 eur

Výsledok: Zamestnanec dostane za 11 dní práceneschopnosti vyplatených 170 eur.

Na čo si dať pozor: radí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

Ak by ste boli práceneschopný a tento stav by ste si privodili sami, napríklad požitím alkoholu, nemocenská dávka sa zníži na polovicu. Keď ste boli PN pred nástupom na materskú, nárok na nemocenské končí dňom nástupu na materskú dovolenku, a ona prechádza na poberanie materského. V tomto roku získajú zamestnanci, ktorých príjem je vyšší ako 1 324,50 eura mesačne, lebo predtým sa maximálna nemocenská dávka vypočítavala z tohto maximálneho vymeriavacieho základu, aj keď ich príjem bol vyšší. V roku 2017 bude maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky až 1 766 eur mesačne. Od roku 2017 sa zvyšuje aj úhrn denných vymeriavacích základov, ak nárok na nemocenskú dávku vznikol z viacerých nemocenských poistení (napríklad zamestnanec má dve zamestnania).

Živnostník

Samostatne zárobková činná osoba má nárok na nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Základnou podmienkou je, aby živnostník bol v čase uznania za dočasne práceneschopného poistený v Sociálnej poisťovni. Vzniká mu tak nárok na PN prvým dňom dočasnej práceneschopnosti. Nárok na peénku zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, prípadne aj z iných dôvodov (naprklad nástupom na materskú dovolenku.

Ako sa určuje výška nemocenského:

– za prvé 3 dni – 25 percent denného vymeriavacieho základu (platí Sociálna poisťovňa)
– od 4. dňa do konca PN – 55 percent denného vymeriavacieho základu (platí Sociálna poisťovňa)

POZOR: Živnostníci často zabúdajú, že aj keď splnia podmienky nemocenského poistenia, oplatí sa im byť oficiálne pracovne neschopnými, pretože počas tohto obdobia dostanú nemocenskú dávku. Ale hlavne - sú oslobodení od platenia odvodov do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne. Sociálna poisťovňa neskúma, či počas tohto obdobia dosiahli príjem.

Kedy máte nárok na nemocenské dávky pri PN:

– Ak neplatíte žiadne odvody do Sociálnej poisťovne, nemáte nárok na nemocenské dávky v prípade PN. Nárok by ste mali iba v prípade, ak by ste si platili odvody na nemocenské poistenie.
– Ak nemáte povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ale obávate sa, že ich neplatenie by sa vám raz mohlo vypomstiť, môžete sa stať dobrovoľne poistenou osobou.

Príklad z praxe pri živnostníkovi s minimálnymi odvodmi:

Ak ide o živnostníka, ktorý si predchádzajúci rok platil odvody v minimálnej výške, výpočet denného vymeriavacieho základu vyzerá nasledovne:
429 x 12 : 365 = 14,1041 eura
Keby bol teda živnostník práceneschopný týždeň, nemocenské, ktoré dostane od Sociálnej poisťovne bude nasledovné:
1. – 3. deň = 14,1041 x 025 x 3 = 10,58 eura 4. – 7. deň = 14,1041 x 0,50 x 4 = 28,21 eura

Výsledok: Za sedem dní trvania péenky dostane živnostník nemocenské 38,79 eura. Oveľa väčším benefitom je však fakt, že počas tohto obdobia nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, čiže ušetrí približne 37 eur.

Na čo si dať pozor: radí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

Na to, aby mal živnostník nárok na nemocenskú dávku, musí byť povinne nemocensky poistený a jeho nedoplatok na poistnom nesmie byť vyšší ako 5 eur. Nárok na nemocenské môže vzniknúť aj v ochrannej lehote, ktorá je sedem dní a v prípade tehotnej živnostníčky osem mesiacov po skončení povinného nemocenského poistenia.

Dohodár

Dohodár má nárok na nemocenské dávky, ak má pravidelný príjem, ak sa jeho práceneschopnosť začala počas trvania zamestnania a po jeho zániku v 7-dňovej ochrannej lehote. Platí to, ak pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom a je nemocensky poistený. Doba poskytovania nemocenského a výška nemocenskej dávky sa u dohodára určuje rovnako ako u zamestnanca.

Ako sa určuje výška nemocenského:

– u dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní, sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku.
– Ak poistenec vlani nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (429 eur).
– Pokiaľ je však skutočný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ 429 eur, nemocenská dávka sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu

Na čo si dať pozor: radí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

Tým, že od roku 2013 sa platí nemocenské poistenie aj z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj dohodári majú nárok na nemocenské dávky. V prípade, ak má zamestnanec súbeh pracovného pomeru a dohody, má nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistení. Rovnako ak má živnostník súbeh zamestnania na dohodu a živnosti, má nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistení, ak má splnené podmienky. Výnimku tvoria dohody pre študentov a dôchodcov, z ktorých sa nemocenské poistenie neplatí.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Pri chorobe sa dá predísť výpadku príjmu tzv. poistením pracovnej neschopnosti. Tento produkt je doplnkom k povinnému poisteniu v Sociálnej poisťovni – odporúčame ho najmä živnostníkom s nízkym vymeriavacím základom (nemocenské vtedy predstavuje 227 eur – pri 30-dňovom mesiaci, respektíve 234 eur – pri 31-dňovom mesiaci). Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské až po získaní 270 dní nemocenského poistenia.

POZOR! Od júla 2014 už nie je možné byť súčasne povinne nemocensky poistený a dobrovoľne nemocensky poistený. To v praxi znamená, že ak si platíte povinné nemocenské poistenie, nemôžete si ho zároveň zvýšiť o dobrovoľné nemocenské poistné.

Na čo si dať pozor: radí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba musí na rozdiel od povinne poistenej osoby alebo zamestnanca splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia, a to byť nemocensky poistený minimálne 270 dní za posledné dva roky. Rovnako nesmie mať nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 eur. Nemocenskú dávku vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa v rovnakej výške ako pri zamestnancovi alebo povinne nemocensky poistenej osobe. V prípade, že nárok na nemocenské trvá aj dlhšie ako jeden mesiac, každé pokračovanie z jedného kalendárneho mesiaca do ďalšieho je potrebné hlásiť na špeciálnom tlačive.

Namiesto péenky dovolenka. Taká je prax na Slovensku

Prvé tri dni péenky dostane zamestnanec len štvrtinu hrubej mzdy a ďalšie polovicu. To je podľa Ivety Matlovičovej zo Mzdovej akadémie Maxim dôvod, prečo si na preliečenie čerpá skôr dovolenku. Živnostníkovi však luxus dovolenky nikto nepreplatí.

Od januára sa zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Môžu z toho niektorí živnostníci profitovať?

Pre živnostníkov ide o ďalší náklad, takže asi ťažko hovoriť o nejakom profite. Okrem zrušenia stropu na platenie zdravotných odvodov sa zvýšil aj maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, a to z doterajšieho 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Do konca roka 2016 bol strop na platenie sociálnych odvodov v sume 4 290 eur, od 1. januára stúpol na 6 181 eur mesačne. Ak nahliadneme napríklad k našim susedom do Česka, tam je strop na tento rok vo výške 1 359 552 Kč, čo je okolo 50 354 eur a mesačne 4 196 eur.

Zároveň podotýkam, že aj keď sa strop zvyšuje z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy, dávky v prípade choroby sa budú po novom počítať najviac zo základu, ktorý stúpne len o 0,5-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Môže si podnikateľ vyplatené poistné na nemocenské poistenie za zamestnancov, ale aj za seba dávať do nákladov a znížiť daňový základ?

Áno, je to tak. Ide totiž o výdavok, o ktorý si môže znížiť základ dane. Ale na to, aby si mohol stále rastúce odvody dať do nákladov, musí vyvíjať stále vyššie úsilie, ako na tie rastúce odvody zarobiť.

Ako je to, ak zamestnávateľ platí PN-ku prvých desať dní, môže si aj vyplatenú sumu dať do nákladov a znížiť základ dane?

Áno, môže. Zamestnávatelia sa však snažia chorobám svojich zamestnancov skôr predchádzať. Niektorí dávajú rôzne benefity. Napríklad príspevky zo sociálneho fondu na vitamíny, vakcíny proti chrípke, prípadne niekoľko dní voľna nad rámec Zákonníka práce.

Napriek tomu, že ide o benefity v prospech zamestnancov, zdaňujú sa a platia sa z nich odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Naopak, vyplácaná náhrada príjmu pri pracovnej neschopnosti sa nezdaňuje a odvody sa z nej neplatia. Avšak prvé tri dni predstavuje celkovo štvrtinu zárobku zamestnanca. Takže za jeden deň péenky dostane najviac 14,51 eura a za ďalších sedem dní len polovicu zo svojho zárobku – za jeden deň najviac 31,93 eura.

Takže zamestnanci, ale ani živnostníci nezvyknú čerpať nemocenské?

Prax na Slovensku je často taká, že živnostník „si nemôže dovoliť maródovať“. Každý časový výpadok znamená pre neho dvojnásobnú stratu. Radšej by uprednostnili nižšie odvody ako ich zvyšovanie.

Zostalo by mu viac financií na rozvoj živnosti, čo by sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo nielen na kvalite jeho pracovného, ale aj osobného života. A malo by to podľa nášho názoru priamy dosah aj na jeho zdravie. Napríklad, viac času by mal na prevenciu, šport, relaxačné aktivity.

Dovolenka je určená len zamestnancom, živnostník nemá na ňu nárok. Nemala by však slúžiť na preliečenie. Myslíte si, že čerpanie dovolenky je správne?

Živnostníkovi dovolenku nemá kto zaplatiť. U zamestnancov je to trocha inak. Tam sa stáva, že namiesto péenky skutočne čerpajú dovolenku. Treba si však uvedomiť, že keď je zamestnanec uznaný lekárom za dočasne práceneschopného pre chorobu, čerpať dovolenku nemôže.

Zákonník práce to zakazuje. Ak je chorý, ale nemá doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavený ošetrujúcim lekárom, dovolenku čerpať môže. V takomto prípade možno vysloviť záver, že sa dovolenka jednoznačne nečerpá na účel, na ktorý je určená. V našich podmienkach, bohužiaľ, veľmi bežný jav.

Zdroj: Veronika Sokolová, Zuzana Kullová (Hospodárske noviny)   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie tohto článku je bez predchádzajúceho písomného súhlasu Hospodárskych novín porušením autorského zákona."

Hodnotenie článku
Nepáči sa to: 0
Mám prácu
25. 3. 2017
Viete o tom, že pomer vašich financií v rodine by mal byť 10-20-30-40? Nie vždy je možné to dosiahnuť.
24. 3. 2017
Ak sa k peniazom budete správať racionálne a vytvoríte si finančný plán, budú sa vám finančné rozhodnutia robiť ľahšie.
21. 3. 2017
Manažéri hovoria o flexibilite, motivácii či komunikácii. Zamestnanci zas o strese, hluku a nedostatku súkromia. Takto vidíme fenomén open space.
19. 3. 2017
Aby ste chodili do práce s radosťou, nestačí iba to, že vás baví. Potrebujete aj pracovné prostredie, ktoré vás nebude „rušiť“. Aj tieto veci pomôžu.
14. 3. 2017
Ekonomický pokles a následný boom priniesli v zahraničí aj fenomén smrti z prepracovania. Obete sa rátajú na tisíce.

Európsky životopis

Europass je akceptovaným formátom v rámci celej Európskej únie. Vytvorte si ho prostredníctvom pripraveného formulára a zvýšte svoje šance sa zamestnať.

Poradenstvo

Chcete vedieť, ako napísať životopis, či motivačný list? Ako sa obliecť, či správať na prijímacom pohovore? Prečítajte si poradenské články z pracovnej oblasti.

Spýtajte sa nás

Potrebujete vyriešiť otázku z oblasti trhu práce alebo vzdelávania? Máte problém s ISTP? Napíšte nám a my Vám pomôžeme.

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
NP VII-2 Podpora sprostredkovania zamestnania a odborných poradenských služieb poskytovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. PRIESTOR NA VAŠU PRÍLEŽITOSŤ: www.upsvar.sk / www.employment.gov.sk / www.esf.gov.sk