Z psychologického hľadiska členíme konflikty podľa odlišných zdrojov, ktoré ich zapríčiňujú.
Do konfliktov sa v priebehu života dostáva každý človek. Zatiaľ čo niekto konfrontácie s ostatnými priamo vyhľadáva, iný sa stretu radšej vyhne. Každý človek má tendenciu správať sa v konfliktnej situácii rôznym spôsobom, ktorý je často prirovnávaný k správaniu sa zvierat. Podľa teórie riešenia konfliktov existujú rôzne štýly, ako konfliktnú situáciu riešiť.
Výber štýlu riešenia konfliktov závisí od toho, kde v rebríčku hodnôt človeka stojí výkon a kde vzťah s človekom, s ktorým sme v konflikte. Napr. ak je potrebné odložiť rozhodnutie a získať čas, alebo nemá zmysel vstupovať do konfliktu, je prospešný štýl korytnačky. Štýl medvedíka je prínosom vo vzťahu, ale kontraproduktívny u riaditeľa spoločnosti, ktorý musí prijať nepopulárne opatrenia. Na dosiahnutie riešenia konfliktu a určeného cieľa je potrebné efektívne používať kombináciu hore uvedených štýlov.
Stratégia spolupráce sa uplatňuje, keď účastníci otvorene predstavia svoje záujmy a ciele, berú ohľad na záujmy druhých a sú ochotní nájsť uspokojujúce riešenie konfliktu. V tejto stratégii sa účelne spája vysoký stupeň sebapresadzovania a vysoká kooperatívnosť.
Stratégia kompromisu sa uplatňuje, keď sa účastníci konfliktu vzdávajú časti svojich nárokov v prospech dohody. Riešenie konfliktu pozostáva v čiastočnom upustení z individuálnych cieľov, v prospech spoločného prijateľného cieľa a záujmov. Predmet sporu sa delí medzi účastníkov a jeden ústupok sa vyváži druhým. Stratégia sa vyznačuje stredným stupňom sebapresadzovania a spolupráce.
Stratégia konfrontácie nastáva, keď jedna zo zainteresovaných strán pristupuje k dosiahnutiu svojich cieľov bez ohľadu na dôsledky, ktoré môžu vplývať na ostatných. Stratégia patrí k typu „výhra – prehra“. Využíva sa, keď jedna zo strán môže využiť silu formálnej autority (napr. nadriadené postavenie manažéra a jeho právomoci), vplyv fyzickej hrozby, či arogantné ignorovanie požiadaviek protistrany. Konfrontácia vedie neraz k pocitu nepriateľstva a odplaty, no napriek tomu je účinok rázneho zásahu z krátkodobého hľadiska veľmi efektívny, ale z dlhodobého hľadiska vedie k napätiu, skrytému odporu, zníženiu ochoty akceptovať príkazy a pod.
Stratégia prispôsobenia sa vyznačuje nízkym stupňom sebapresadzovania a vysokým stupňom kooperatívnosti, pričom jedna z konfliktných strán ustúpi, prispôsobí sa a snaží sa uspokojiť požiadavky druhej strany. V niektorých prípadoch táto stratégia prináša náznak manipulácie.
Stratégia vynucovania sa vyznačuje vysokým stupňom sebapresadzovania a nízkym stupňom kooperácie. Účastníkovi konfliktu pritom záleží výlučne na dosiahnutí svojho cieľa. Z dlhodobého hľadiska je stratégia neefektívna, v súčasnej dobe začínajú manažéri čoraz viac preferovať efektívnejšiu stratégiu spolupráce.
Použité zdroje: